PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Niekedy je ťažké vyhnúť sa tomu, aby článok bol jednou súvislou ódou. Arjen Anthony Lucassen na prelome tisícročí dokázal poskladať dlhé, zaujímavé, pestré, zvukovo atraktívne nahrávky akoby na počkanie. Zmixoval rock, metal, folk, pop i elektroniku do funkčného a chutného koktejlu, a ľudia sa často, tak ako u Shakespeara, zdráhali veriť, že to všetko pochádza z jednej hlavy. Bolo to viac pre vlastné potešenie ako pre uspokojenie potrieb poslucháčskej obce – ale presne takto vznikajú výnimočné diela najčastejšie. Tretí zárez do diskografie vlajkového projektu AYREON je takým dielom.
Úspech Elektrického hradu, v nejednom prípade pasovaného za album roka, pomohol dvojmetrovému holandskému obrovi dostať sa do povedomia širšej verejnosti. Príbeh sa začal rodiť v Arjenovej hlave behom jedného z mnohých bežeckých výletov v lese. „Nechcel som nič zložité, aby sa hocikto mohol s príbehom ľahko zžiť“, spomína sympatický Holanďan. „Žiadne vtieravé posolstvá... absolútne neznášam, keď sa niekomu vnucuje cudzí názor.“ Príbeh sleduje osem charakterov z rôznych etáp dejín ľudstva, ktoré sa ocitnú v inej dimenzií kvôli experimentu istej mimozemskej civilizácie, ktorá sa stala natoľko závislá na strojoch, že už nedokáže vnímať a prejavovať emócie.
A tak sa Egypťanka, Riman, barbar, Indiánka, rytier, highlander, hipík a futureman vydajú pod kontrolou tajomného nekompromisného rozprávača Forever Of The Stars na strastiplnú cestu do Elektrického hradu, kde musia nájsť východ z tohto časopriestoru späť - každý do svojej vlastnej doby. Čo nie je také jednoduché, ak zmyslové podnety, pletúce sa im počas púte do cesty, vníma každý z nich inak na základe doby, v akej žije, ich náboženských predstáv a rôzneho dosiahnutého technického pokroku. A nie každý na koniec cesty dôjde.
Arjen si dobre uvedomoval, že nič nedokáže vzbudiť v hudbe toľko emócií ako ľudský hlas. Zároveň má vo vzťahu k tomu svojmu riadnu dávku sebareflexie a je pravidlom, že s ním nebýva príliš spokojný. Za svoju bohatú kariéru si však na poli tvrdej hudby vydobyl taký rešpekt a uznanie, že mu na spoluprácu postupne kývli aj najväčšie esá súčasnej tvrdej muziky: napríklad Anneke van Giersbergen, Bruce Dickinson, Fish, Mikael Akerfeldt či Devin Townsend. Keď s takýmito spojencami nastúpite v prvej lajne, nie je potrebné obávať sa o výsledok.
„Into The Electric Castle“ paradoxne nie je prípadom, kde by prevažovali takéto notoricky známe mená – kto naozaj dobre poznal všetkých účinkujúcich už predtým, má môj obdiv. „Počas nahrávania som objavil niekoľko talentovaných hudobníkov, s ktorými som následne spolupracoval aj po vydaní albumu,“ uviedol Arjen. Keď počul meno Ed Warby, údajne si nebol istý, či je deathmetalový bubeník pre jeho „rockovú operu“ ten pravý. Ako veľkí fanúšikovia RAINBOW si však hneď padli do oka a Ed ukázal, že pre inštrumentálnu sekciu bude obrovským prínosom. Strhujúca „The Garden Of Emotions“, patriaca do výkladnej skrine súdobej progresívnej muziky, by bez jeho bicej súpravy bola polovičná.
Osem hlasov, ktoré sa vybrali na cestu mimo čas a priestor, prispieva vo vzájomnej spolupráci k nezameniteľnej hrejivej atmosfére celého diela, akú už sa dlháňovi nepodarilo dostať do žiadneho zo svojich nasledujúcich výtvorov. Nádherná mandolínová sekvencia v „Isis And Osiris“ či nádej vzbudzujúci úvod „Tower Of Hope“ sú jednými z jej mnohých vtelení.
Nenapodobiteľná atmosféra je však aj výsledkom Arjenovej lásky k prirodzenému, organickému zvuku. Navzdory množstvu futuristicky znejúcich aranží, v dobe, kedy nás vývoj moderných technológií začína predbiehať a vymykať sa nám spod kontroly, bazíruje na analógovom zázname a buď muzikanti aj speváci nahrávajú priamo u neho, alebo on vycestuje za nimi. Vždy tak z každého vyžmýka presne to, čo potrebuje.
Niet divu, že „Into The Electric Castle“ sám autor považuje za jeden zo svojich najlepších počinov. Nahrávka je organická, komplexná, skvele drží pokope a nestarne - čas ju otestoval dostatočne. Ak by sme v záchvate encyklopedickej šialenosti vyhlasovali aj Valhallu 90-tych rokov, musel by sa tento dvojdisk umiestniť vysoko. Prísľub úchvatného hudobného zážitku núti k „El. Castle“ periodicky sa vracať k nemu, obdivovať ho a vychutnávať si ho.
Arjen Lucassen v jednej zo svojich najsilnejších hodiniek. Spolu s "The Human Equation" to najlepšie, čo kedy stvoril.
Arjen Anthony Lucassen
- gitary, mandolína, basa, mellotron, klávesy, spev
+ hostia:
Ed Warby
- bicie
Anneke van Giersbergen
- spev
Fish
- spev
Sharon den Adel
- spev
Edwin Balogh
- spev
Damian Wilson
- spev
Edward Reekers
- spev
Jay van Feggelen
- spev
Erno Olah
- husle
Taco Kooistra
- cello
Jack Pisters
- citara
Thijs van Leer
- flauty
Roland Bakker
- hammondky
1. CD1: Welcome To The new Dimension
2. Isis And Osiris
3. Amazing Flight
4. Time Beyond Time
5. The Decision Tree (We´re Alive)
6. Tunnel Of Light
7. Across The Rainbow Bridge
8. CD2: The Garden Of Emotions
9. Valley Of Queens
10. The Castle Hall
11. Tower Of Hope
12. Cosmic Fusion
13. The Mirror Maze
14. Evil Devolution
15. The Two Gates
16. "Forever" Of The Stars
17. Another Time, Another Space
Electric Castle Live And Other Tales (2020)
Ayreon Universe - The Best Of Ayreon Live (2018)
The Source (2017)
The Theater Equation (live) (2016)
The Theory Of Everything (2013)
Timeline (Best Of) (2008)
01011001 (2008)
The Human Equation (2004)
Day Eleven: Love (singl) (2004)
Ayreonauts Only (rarity) (2000)
Flight of the Migrator (2000)
The Dream Sequencer (2000)
Temple Of The Cat (singl) (2000)
Into The Electric Castle (1998)
Actual Fantasy (1996)
The Stranger From Within (singl) (1996)
The Final Experiment (1995)
Sail Away To Avalon (singl) (1995)
Datum vydání: Sobota, 31. října 1998
Vydavatel: Inside Out
Stopáž: 47:25 + 57
Produkce: Arjen Anthony Lucassen
Studio: Electric Castle
Jedno z alb, které i po letech atakují TOP mého hudebního cítění. Vzpomínky z dobývání Elektrického hradu jsou stále živé a opojné. Strhující závěrečná část fantastického kusu "Amazing Flight" pak patří mezi ty úplně nejvzrušující momenty v rockové hudbě. A určitě by se takových zde našlo i víc.
Tady se zkrátka povedlo úplně všechno.
Neuvěřitelné, že se tomuto holandskému úkazu podařilo ještě jednou dostat na stejnou úroveň a dokonce ji lehce pozvednout.
-bez slovního hodnocení-
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.